V pondelok poobede mi zazvonil telefón s výzvou na účasť na pátračke vo Vrakuni. Nahlásená bola 70-ročná pani bez psychických problémov v relatívne dobrej kondícii, nezvestná od soboty. Po chvíľke prišla informácia, že pátraciu akciu budem riadiť ja. Uff. Dostal som potrebné kontakty, kam som poslal informácie o mieste a čase stretnutia pátracích tímov. Doma som našiel asi 30 máp rôznych pohorí a aj z rôznych štátov, ale iba jednu mapu Bratislavy a aj to z roku 1997. Takže som si dal prechádzku na neďalekú pumpu, kde som si kúpil aktuálnejšiu mapu. Potom som mal stretnutie s rodinným príslušníkom nezvestnej pani a ten mi poskytol zopár informácií, ktoré by nám mohli uľahčiť pátranie. Pani Anna v sobotu, 13.4.2019 o 7:00 prišla domov taxíkom, ktorý ju priviezol od Hlavnej pošty, doma si uvarila kávu a potom ju už nevideli, pričom doma ostal jej mobilný telefón, kľúče od bytu, peniaze a z cigaretovej škatuľky chýbala jedna cigareta. Sused rodinnému príslušníkovi povedal, že ju v čase 9:15 videl nastupovať do taxíka, oblečenú celú v čiernom (legíny, tričko, bunda) a s bielou taškou s logom BILLA. Pani si vedela ísť nakúpiť do okolitých nákupných centier, piatky a väčšinu sobôt chodievala do centra mesta, kde už asi 15-20 rokov predávala kvety v niekoľkých podnikoch pod Michalskou vežou. Spomenutý rodinný príslušník ma ubezpečil, že všetky vymenované miesta navštívil a aj volal do všetkých taxislužieb s negatívnym výsledkom. Keďže som mal do začiatku pátracej akcie ešte chvíľu čas, išiel som si pozrieť okolie, či nie sú niekde namontované kamery. Taxík by mohol vychádzať pri blízkej pizzérii kde neboli kamery, alebo pri Pentagone, kde jedna bola umiestnená, ale ktovie akým smerom natočená. V tom som si uvedomil, že sused monitoruje svoje parkovacie miesto. Ja vlastne bývam vo vedľajšom dome ako stratená pani a pri príjazde aj odjazde k jej vchodu musí prejsť okolo mňa. Tak som mu zavolal, objasnil dôvod a vravel, že sa na to pozrie. Ja som sa medzi tým vybral na miesto stretnutia. Prišiel som skôr a po chvíľke mi sused volal, že v čase 9:00 prechádzal biely taxík smerom ku vchodu stratenej pani a o 9:09 zas odchádzal. Mal dymové sklá, ale viditeľné označenie EASY TAXI. Tak som hneď volal na ich telefónne číslo, kde mi potvrdili, že vozidlo s takým označením bolo približne v uvedenom čase v tej lokalite, ale nič viac. Tak som poďakoval a skúsil zavolať kontaktu zo Slovenskej pátracej služby, ktorý ma odporučil na jeho kolegu v službe, ktorý daný prípad riešil. Medzi tým prišli dobrovoľníci z BKZB, Casavit, CCES, Slovenskej pátracej služby a keď sa ich nazbieralo viac, tak som ich informoval o tom, čo sa mi zatiaľ podarilo zistiť. Prešli sme si na mape vytipované miesta, kde ľudia často nechodia. Do toho mi volal kontakt z polície a informoval nás, že spomínaný taxík bol zavolaný z čísla, ktoré patrí inej osobe, na iné meno a z iného vchodu. Takže sme vylúčili, že by mohla stratená pani odcestovať. Prišiel aj syn stratenej pani, ktorý nám podal trošku odlišné informácie o schopnostiach svojej mamy a aj podľa nových informácií sme pokračovali v rozdeľovaní sektorov. Chodník od pumpy pri cintoríne až skoro do lodenice z oboch strán bol pridelený štvorkolke, zvyšnú časť chodníkov popri Malom Dunaji, Vrakunský lesík až do miest kde nocujú bezdomovci, okolie čističky s priľahlým lesíkom a aj mohyla M.R. Štefánika, koľajnice a okolie od malého Dunaja až po železničnú stanicu Podunajské Biskupice, okolie panelárne a časť brehu pri Zelenej vode boli prerozdelené ostatným dobrovoľníkom. Po približne hodine hľadania prišla informácia o tom, že stratenú pani našiel jej syn, bohužiaľ už bez známok života. Overil som si túto informáciu u jej syna, informoval som o tom pátracie tímy a ukončil pátranie.
R. Fischer