Od roku 1997 sme súčasťou Slovenského Červeného kríža ako miestny spolok SČK. V roku 2012 sme sa stali členmi Dobrovoľného hasičského zboru Rusovce a Asociácie samaritánov SR. V roku 2018 sme podpísali s Ministerstvom vnútra SR Zmluvu o poskytovaní pomoci na úseku civilnej ochrany a integrovaného záchranného systému a stali sa súčasťou IZS.

Vývoj záchranárskej kynológie na Slovensku od roku 1994

Dovoľte mi, aby som Vás v stručnosti oboznámil s vývojom záchranárskej kynológie na Slovensku a s jej súčasnou podobou, o ktorej zložení sú v dnešnej dobe určité nejasnosti.
Vznik prvého väčšieho záchranárskeho zväzku nás vráti až do roku 1980, keď v Bánove pri Tisovci vznikla Asociácia cvičiteľov záchranárskych psov (ACZP). Cieľom ACZP bolo začleniť všetky vtedajšie výcvikové strediská zamerané na záchranársku kynológiu pod svoje krídla, čo sa jej i podarilo. V ACZP sa registrovali záchranárske brigády z Bratislavy, Jablonice, Žiliny, Martina, Liptova, Košíc, Lučenca, Veľkého Krtíša, Rimavskej Soboty, Banskej Bystrice a Medzeva. Ich cieľom bolo dosiahnuť čo najväčšie úspechy vo výcviku záchranárskych psov, aby boli pripravení kedykoľvek pomôcť pri hľadaní stratených osôb v lesoch Slovenska, či zavalených obetí živelných pohrôm. ACZP vyvíjalo i aktivity v zmysle nadviazania spolupráce so zložkami CO, SČK a Políciou. Pri vzniku ACZP vtedy stáli Dr. Urban, Tatarko, Slabecius, Melich a ďalší. Začiatky ACZP boli veľmi dobré. Vo februári 1992 sa táto organizácia zaregistrovala na MV SR a jej vedeniu sa podarilo získať sponzorské peniaze a Aviu Furgon.
V tomto rozkvete, konkrétne v roku 1994, som sa stal členom ACZP aj ja so svojou bratislavskou brigádou, takže po niekoľkoročnej prestávke bola Bratislava opäť zastúpená v ACZP. Prijali nás medzi seba veľmi vrúcne, bez akýchkoľvek obmedzení. Mali sme možnosť zdokonaľovať sa, učiť sa zo skúseností našich starších kolegov z ACZP. Vtedajšia situácia bola natoľko dobrá, že Majstrovstvá Slovenskej republiky sme usporadúvali trojkolovo, preplácali sa náklady na dopravu či ubytovanie. Pýtam sa, je to luxus, alebo zaslúžená náplasť, ktorá aspoň čiastočne pomáhala zahojiť nemalé finančné náklady každého psovoda, ktorý pripravuje svojho psa na to, aby pomáhal iným v núdzi?
Bohužiaľ v ďalších rokoch a aj dnes finančné podmienky už nie sú také ľahké. Je starosťou každej brigády, aby si sponzorov hľadala sama, aby vedela podporiť svojich psovodov na pretekoch, či vybaviť ich do pátracej akcie. Aj Majstrovstvá SR sa zredukovali na jednokolové, avšak na druhej strane začali sa usporadúvať podľa medzinárodného záchranárskeho skúšobného poriadku IPO-R. To pritiahlo aj zahraničných záchranárskych kynológov a nám dalo nové možnosti vymeniť si svoje vedomosti a skúsenosti so psovodmi z celého sveta.

V roku 1995, keď ACZP-SR prežívala menšiu krízu, možno i na základe finančných problémov, ktoré sa tu vyskytli, sa na Slovensku v máji založila nová záchranárska organizácia pod názvom Kynologická záchranárska služba Slovenskej republiky (KZS-SR). Iniciátorom jej vzniku bol pán Fabuš z Trnavy. KZS-SR sa predovšetkým zameriavala na profesionálnu časť záchranárskej práce na Slovensku. Niektoré brigády, i naša Bratislavská kynologická záchranárska brigáda, mali dvojité členstvo, v KZS-SR aj ACZP, aby mohli spolupracovať s oboma subjektami. KZS-SR sa podarilo vytvoriť tri výcvikové strediská (výcvikové stredisko = brigáda) a to Bratislava, Trnava a Medzev. ACZP vtedy pozostávala z deviatich brigád. KZS-SR sa podarilo rozbehnúť Majstrovstvá SR podľa IPO-R, ktoré organizovala veľmi dobre, na základe čoho vytvorila nové, prípadne obnovila staré kontakty našich a zahraničných záchranárov. Mala snahu uzatvárať zmluvy so štátnymi orgánmi. Uzatvorila napríklad zmluvy jednotlivých regiónov (západ, stred a východ) s CO.
Oba záchranárske subjekty vyvíjali úsilie čo najlepšie spolupracovať so štátnymi orgánmi, získavať sponzorské príspevky pre svoji činnosť a dostať sa do povedomia verejnosti vďaka výsledkom záchranárskej práce. Určité nezhody v názoroch vnášali medzi nich konkurenčnú rivalitu. V tomto období sa zrušila aj možnosť dvojitého členstva a zvyšovalo sa napätie medzi oboma organizáciami KZS-SR a ACZP-SR.
Na základe týchto nezhôd sa Slovenská kynologická jednota, SČK a CO rozhodli jednať s nami záchranármi o možnej spolupráci len za podmienky nášho zjednotenia sa. A tak v júli 1998 po dohode oboch strán vzniklo Združenie kynológov záchranárov (ZKZ), ktoré zastrešovalo KZS-SR a ACZP-SR, teda združilo celoslovenskú záchranársku kynológiu pod jeden subjekt.
Zjednotenej ZKZ sa podarilo vo februári 1999 podpísať s CO zmluvu o spolupráci a naďalej sa snažila o spoluprácu s SČK a SKJ. Avšak už koncom roku 1999 začali vznikať vo vnútri KZS-SR interné problémy, ktoré vyústili 15.1.2000 do zvolania valnej hromady KZS-SR, na ktorej bol zvolený nový výbor na čele s p. Hramecom zo Žiliny. Tento výbor začiatkom februára 2000 preregistroval svoje stanovy a KZS-SR dostala nové IČO. V tomto období sa konala v ACZP taktiež valná hromada , ktorej úlohou bolo po ukončení jedného volebného obdobia zvoliť nové prezídium. 12.2.2000 sa stretli zástupcovia „novej“ KZS-SR a nové prezídium ACZP-SR, ktoré zo svojich radov zvolili riadiaci výbor riadiaci výbor ZKZ.

Vznik a vývoj záchranárskej kynológie na Slovensku

Na Slovensku sa stalo baštou záchranárskej kynológie východoslovenské mestečko Kežmarok. Vedenie vtedajšej základnej kynologickej organizácie, reprezentované mimoriadne agilnou dvojicou – pánmi Antonom Kobulským a Jozefom Nahálkom, zorganizovalo v roku 1979 prvé záchranárske skúšky na Slovensku. Zúčastnili sa ich psovodi z Nitry, z Hlohovca, z Piešťan, z Liptovského Mikuláša, z Košíc a z Kežmarku. Akcia sa konala v zimných mesiacoch od 16. novembra do 18. novembra 1979. Jej súčasťou bolo aj školenie o poskytovaní prvej pomoci a o teórii výcviku. Po prvom tréningovom dni bolo vybraných na skúšky prvého záchranárskeho stupňa sedem psov.

Druhé záchranárske skúšky sa konali nasledujúci rok taktiež v Kežmarku. Zúčastnili sa ich v dňoch 8. novembra a 9. novembra 1980 nasledujúci psovodi a K. Klimš, I. Lengvarský, Ján Kaplan ml., A. Dibák, E. Schlumsová, A. Kobulský, P. Kalináč, Z. Tatarko, B. Madeja, S. Šmihulová, R. Grega a V. Ďurišin.

Rozhodcom na oboch záchranárskych podujatiach bol Marián Fašung z Bratislavy.

Základná kynologická organizácia v Kežmarku sa stala organizátorom aj prvých lavínových skúšok na Slovensku. Uskutočnili sa dňa 21. decembra 1980. Zúčastnilo sa ich dvanásť psov. Medzi úspešnými absolventmi skúšok boli známi kynológovia: Igor Lengvarský so Žigom zo Seku, Ján Kaplan ml. s Kalifom z Kasáren, Peter Kalináč z Fredom z Trinástky a Ján Gecelovský, pričom posledný menovaný sa zúčastnil s dvomi psami – Alim Samotár a Argom Jan-Běl. Súčasťou podujatia bola aj teoretická časť. V rámci ktorej bol účastníkom premietnutý film aj s odborným výkladom lekára MUDr. Slavíka. Rozhodovali Pavel Šarmír a Michal Miko z Bratislavy.

Druhých lavínových skúšok, ktoré sa v Kežmarku konali 6. februára až 8. februára 1981, sa zúčastnilo päť psovodov. Rozhodoval Ladislav Čižmár z Košíc. Kežmarčania plánovali v dňoch 11. marca a 12. marca 1988 uskutočniť aj prvé Majstrovstvá Slovenskej republiky lavínových psov. Akcia sa však kvôli nepriazni počasia neuskutočnila.

V letných mesiacoch roku 1983 sa im podarilo uskutočniť prvé Majstrovstvá Slovenskej republiky záchranárskych psov. Druhý ročník uvedeného vrcholového podujatia sa uskutočnil v roku 1984 v Lozorne pri Bratislave.

Zdroj: RNDr. Ďurišin, V. a kol., (2020). Systém policajnej kynológie.