IRO test Frankfurt 11.2006
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_IRO_test_Frankfurt_11.2006/
Laná CZ – 7.2006
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_Lana_CZ_7.2006_-_1/
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_Lana_CZ_7.2006_-_2/
Tipisov seminár CZ 7.2006
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_Tipisov_seminar_CZ_7.2006/
Lešť 10.2006
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_Lest_10.2006_-_1/
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_Lest_10.2006_-_2/
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_Lest_10.2006_-_3/
Letný výcvikový tábor (LVT) Piesok 2006
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_LVT_Piesok_-_Banska_Bystrica_2006_-_1/
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_LVT_Piesok_-_Banska_Bystrica_2006_-_2/
Letný výcvikový tábor (LVT) Šintava 2006
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_LVT_Sintava_2006_-_1/
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_LVT_Sintava_2006_-_2/
Medzinárodný deň detí – MDD 2006
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_MDD_2006/
Lavinové sústredenie Tále 2.2006
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_Lavinove_sustredenie_Tale_2.2006/
Letné výcvikové sústredenie v Holíči 2006
Počas druhého júlového víkendu (15. – 16. 07. 2006) sa v Holíči uskutočnilo víkendové sústredenie v Holíči, ktoré nadviazalo na tradíciu výcvikových sústredení organizovaných pod hlavičkou ZKZ SR.
Sústredenia sa zúčastnili dvaja psovodi z holíčskej a štyria psovodi, resp. psovodky z bratislavskej záchranárskej brigády. Príchod bol naplánovaný na sobotu ráno a hneď po srdečnom zvítaní sa odchádzalo do blízkeho lesa, kde nasledoval tréning vyhľadania na ploche. V stredne hustom poraste zmiešaného lesa s množstvom hlbokých výmoľov sa trénovalo na dve kolá. Podľa stupňa vycvičenosti psíkov sa schovávali jeden príp. dvaja figuranti, holíčanom bratislavskí a naopak bratislavčanom holíčski. Po viac či menej vydarených výkonoch nasledoval návrat na cvičisko, kde po krátkom obede nasledoval tréning poslušnosti a obratnosti. Vzhľadom na teploty okolo 30 ˚C to dalo zabrať psom ale aj psovodom. Po poslušnostiach nasledovali pachové práce, ktoré prebiehali na terénoch priamo na letisku, kde sa nachádza aj výcvikový areál KZB Holíč. Nízka tráva na obrovskej ploche ponúka obrovské množstvo príležitostí na našlapanie kvalitných dlhých stôp. Kedže podmienky na vypracovanie boli ideálne, psíci aj napriek miernej únave podali veľmi presvedčivé a vyrovnané výkony. Po dobre odvedenej práci nasledovala zaslúžená zábava a uvoľnenie v podobe niekoľkometrového táboráka, opekaných špekáčok a polnočného prekvapenia hostiteľov. Diskusia, v ktorej išlo samozrejme o vymieňanie si výcvikových skúseností a metodických postupov, sa pretiahla až do neskorých ranných hodín. Po osviežujúcom aj keď veľmi krátkom spánku sa už od pol siedmej pokračovalo vo vysokom tréningovom nasadení, ktoré však už naši holíčski priatelia po náročnom nočnom programe nezvládli. Nezničiteľné bratislavské amazonky absolvovali druhé kolo pachových prác, ktoré opäť dopadli nad očakávanie dobre. A potom už nasledovalo balenie výstroje a zvyšného proviantu, srdečné rozlúčenie, poďakovanie hostiteľom a prísľub ďalšieho skorého stretnutia. Ani spiatočná cesta občas prerušovaná niekoľkosekundovými mikrospánkami a niekoľkodňové dobiehanie spánkového deficitu namohlo vymazať pocit z dobre vykonanej práce.
Dovidenia na ďalšom výcvikovom sústredení.
Naše poďakovanie patrí členom KZB Holíč – organizačnému tímu slečne Jane Šafářovej a pánovi Michalovi Zlámalovi, ako aj ostatným nemenovaným členom holíčskej brigády.
Za BKZB sa zúčastnili:
Helena Pavlíková – Gičová
Dáša Baňárová
Barbara Baloghová
Iveta Potančoková
Zapísala: Iveta Potančoková
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_Vycvikove_sustredenie_Holic_2006/
Dog Rescue 2006
„Povedz mi čo činíš a ja ti poviem kto si“
BKZB – Dog Rescue 2006
Niekedy sa sám seba pýtam, kto sme, odkiaľ sme prišli, kam smerujeme, aký zmysel má vôbec naša existencia. Táto filozofická otázka nás sprevádza viac či menej denne a po celý život.
Prečo ľudia rôzneho veku, pohlavia, vzdelania, politického názoru, vierovyznania, teda pomerne heterogénna skupina ľudí trávi každú voľnú chvíľu spoločne. Pýtate sa, kto by to mohol byť. Opis nie je dostatočne jednoznačný. V podstate je tak všeobecný, že by mohlo ísť o akúkoľvek záujmovú skupinu. Ak prezradím, že všetci majú psov, tak sa obraz vyjasní ale ešte stále nie je dostatočne jasný. Nebudem vás trápiť, reč je o kynológoch záchranároch.
Je úžasne sledovať ako všetok svoj voľný čas venujú trénovaniu seba, ale hlavne svojich psov k vyhľadávaniu zavalených a stratených osôb. Títo ľudia si dobrovoľne a oddane líhajú počas celého roka pod panely, kopy tehál či snehu. Schovávajú sa do šácht a kanálov rozpadnutých budov. Nie sú to homlesaci, aj keď v ruinách týchto ľudí stretávajú.
Je zarážajúce, že v tejto materiálnej a individualistickej dobe sa nájde skupina ľudí, ktorí sa nepýtajú čo môže spoločnosť a štát urobiť pre nich, ale čo oni môžu urobiť pre spoločnosť. Títo ľudia robia záchranársku činnosť bez nárokov na mzdu a bez drahého vybavenia. Psov si kupujú a financujú ich výcvik sami. Pri výcviku najazdia tisíce kilometrov, ale náklady im nik nepreplatí.
Pred dvoma týždňami som bol pri jednom z rozsiahlych cvičení, keď dve desiatky psovodov so svojimi psami pracovali tri dni počas dňa aj noci v skupinách. Komunikovalo sa v angličtine aj kvôli tomu, že časť účastníkov bola zo zahraničia. Počas dňa a noci, strávili ľudia, ktorí predstavovali zavalené osoby niekoľko hodín, bez odkrytia, zasýpaní pod vyše dvomi metrami sutín. Obetavosť a nadšenie týchto ľudí je fascinujúce a nenechá chladným ani najväčšieho drsňáka.
Mnohí z nich majú za sebou veľké záchranné misie v zahraničí ako napríklad v Turecku, či na Taiwane, ale aj nespočetne množstvo pátraní po nezvestných osobách doma, či dokonca prehľadávanie zrútených objektov.
Niekto by mohol povedať, načo sú nám kynológovia záchranári. Veď naša krajina sa nachádza v relatívne pokojnej seizmickej zóne, bez hromadných nešťastí. Tento argument pokrivkáva, keďže počet teroristických útokov rastie aj na starom kontinente. Je len otázkou času, kedy budeme obeťou militantného fundamentalizmu. Rovnako predikcie klimatológov varujú pred nešťastiami spôsobenými klimatickými zmenami (záplavy, zosuvy pôdy, lavíny a pod.). Nedokážeme odvrátiť každé nebezpečenstvo, ale aj vďaka týmto ľuďom by sme mali byť schopní minimalizovať straty na životoch.
Kto sú títo ľudia, odkiaľ prišli, kam smerujú, aký zmysel má ich existencia. Tak na tieto otázky títo ľudia odpovede našli.
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_Dog_Rescue_2006/
XIII. Majstrovstvá SR záchranárskych psov 2006
BKZB – XIII. Majstrovstvá SR záchranárskych psov 2006
Už po piatykrát zorganizovala Jablonická kynologická záchranárska brigáda Majstrovstvá SR záchranárskych psov v klasických disciplínach. Tento rok to bol už XIII. ročník, ktorý sa konal podľa Národného skúšobného poriadku Asociácie cvičiteľov záchranárskych psov SR. Tento systém práce záchranárskych tímov (psovod a pes) nadväzuje na pôvodný skúšobný poriadok Zväzarmu, preto ho nazývame ako „klasické disciplíny“. Po dlhšom letnom daždivom období nastalo veľmi pekné teplé počasie, ktoré privítalo kynológov – záchranárov zo všetkých kútov Slovenska. Na tomto stretnutí v Jablonici sa zišli vo štvrtok 31.8.2006 na Kynologickom cvičisku Združenia KYNOLÓGIA JABLONICA, aby si zasúťažili a zmerali sily v pachových prácach (stopy), vyhľadávaní ukrytých osôb v lese a v ruinách a v cvikoch poslušnosti so špecifickými prvkami (napr. prechod horiacim priestorom, skupinou osôb a pod.). Zo 17 prihlásených sa zaprezentovalo 14 záchranárskych tímov, ktoré posudzovali rozhodcovia Jaroslav Gajdoš z Martina a Jaroslav Sitarčík z Lučenca.
V sobotu 1. septembra 2006 si záchranárske tímy zmerali sily v pachových prácach – stopách, keď na poliach v okolí Jablonice hľadali „zatúlané“ osoby, ktoré po nájdení označovali štekaním. V popoludňajších hodinách prebiehali špeciálne práce – vyhľadávanie osôb v lese a v ruinách. Ako les poslúžil starý 50-60 rokov opustený kameňolom Gáliková baňa a ako ruiny areál firmy Drevorez Harasník, kde záchranárske tímy vyhľadávali, označovali a vyprosťovali skryté – stratené osoby.
V podvečer organizátori aj pretekári navštívili Mohylu gen. M.R.Štefánika na Bradle, ktorá sa týči nad mestom Brezová pod Bradlom. Po návrate do večerných hodín sa všetci zabavili na diskotéke na cvičisku.
V sobotu prebiehala na cvičisku poslušnosť, na obed bolo vyhodnotenie a vyhlásenie výsledkov. Záverom majstrovstiev bol spoločný obed v Reštaurácii u Igora, po ktorom sa pretekári srdečne rozlúčili.
Poďakovanie patrí všetkým pretekárom za dôstojné vystupovanie a reprezentovanie materských kynologických záchranárskych organizácií (Jablonica, Bratislava, Žilina,Liptov, Handlová a Košice), organizátorom a kynologickým činovníkom, rozhodcom, značkárom, figurantom a iným pomocníkom a samozrejme sponzorom ( PD Záhorie Jablonica, OÚ Jablonica, Drevorez Harasník, H-S sklo, Milki Dog s.r.o., MED-ART s.r.o a ďalším súkromným podnikateľom), za pomoci ktorých majstrovstvá prebehli ku spokojnosti všetkých účastníkov.
XIII. M SR záchranárskych psov v klasických disciplínach sa uskutočnili v 3 kategóriach:
DOSPELÍ:
1. miesto a titul Majster SR 2006 získal Jan Šrámek z KZB Žilina, so psom veľký bradáč SPEED Triumetal
2. miesto obsadila Iveta Potančoková z KZB Bratislava, so psom nemecký ovčiak DUK Obadove očko
3. miesto obsadila Andrea Adamčiaková z KZB Liptov, so sukou nemecký ovčiak KYLLIE Sivý Timotej
MLÁDEŽ:
1. miesto a titul Majster SR 2006 získal Tomáš Hajduk z KZB Jablonica, so psom malý bradáč BRIX Malé uško
2. miesto obsadila Veronika Toholová z KZB Bratislava, so sučkou malý bradáč DOLLY SARA z Šardanu
3. miesto obsadila Michaela Fúsková z KZB Bratislava, s bernským salašníckym psom GURU Regeta
VETERÁNI – ( vek psa nad 8 rokov):
1. miesto a titul Majster SR 2006 získala Mgr. Eva Hanková z ZB Košice, so psom labradorský retriever BEAN ALBION Paducah Line
2. miesto obsadila Oľga Sýkorová z KZB Handlová, so psom malý bradáč CHARLY Zimný potok
3. miesto obsadila Jana Hamerlíková z KZB Jablonica, so sukou malý bradáč ASKA Jarga.
Na záver majstrovstiev bola odmenená najmladšia súťažiaca 7 ročná Monika Adamčiaková z KZB Liptov, ktorá súťažila so sučkou malý bradáč GWENN GIRL z Šardanu.
Podrobné výsledky, prípadne ďalšie informácie máte možnosť získať na www.kynológia-jablonica.sk,
MVDr. Ján Hamerlík, riaditeľ M SR ZP
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_XIII._Majstrovstva_SR_zachranarskych_psov_2006/
Malacky 2006
Memoriál Boža Talana 2006
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_Memorial_Boza_Talana_2006/
Mikulášsky pretek 2006
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_Mikulassky_pretek_2006_-_2/
http://bkzb11.rajce.idnes.cz/BKZB_-_Mikulassky_pretek_2006_-_1/
Dňa 16.12.2006 na cvičisku Bratislavskej kynologickej záchranárskej brigády v Bratislave pri ESSO pumpe sa konal 1.ročník Mikulášskeho preteku.
K zorganizovaniu tohoto preteku ma inšpiroval 10.ročíkk Ružinovského preteku ku dňu MDD.. Vtedy som si uvedomila že pre deti sa robí toho viac ako pre nás starších.
Je nás dosť takých pre ktorých sú súťaže nedosiahnuteľným cieľom. Prečo? Naši psy majú reakciu na streľbu. Iný by povedal že pre nás sa skončilo všetko ale nieje to tak . Existuje Národný skušobný poriadok záchranárskych psov kde ako rušivé vplyvy je ,, streľba “ vylúčená a tak čo sa týka skúšok máme možnosť sa aspoň tam realizovať .Nakoľko sa ešte na Slovensku nenašiel nikto kto by urobil oficiálny pretek podľa tohoto skúšobného poriadku tak som chcela dať možnosť týmto ľudom zistiť aký je to pocit adrenalínu stáť na ,,placi“ a dokázať iným, že ja som ten najlepší. Týmto pretekom som chcela oficiálne ukončiť zimnú sezónu 2006. Mali si so sebou doniesť svojich psov a dobrú náladu. Z našich ľudí sa mohli zúčastniť hlavne ľudia so psami ktorý majú reakciu na streľbu alebo mladý psy a psy s inými problémami.
Za kurzistov mohol vlastne nastúpiť kto len chcel . Bolo to akurát ohraničené počtom ľudí z každej skupiny mohlo byť 10 psovodov so psami.
Kurzisti aj záchranári mali svoje propozície podľa ktorých pretekali .
Naši ľudia / záchranári / sa po celý rok snažia čo najlepšie pripraviť svojho psa , aby ak bude nutné čo najlepšie mohol pomôcť pri hľadaní stratenej či zavalenej osoby.
Sú to skvelý ľudia a pre mňa je cťou byť po ich boku. Chcela by som poďakovať všetkým zúčastneným a hlavne pánovi rozhodcovi Jozefovi Černákovi a všetkým ktorý mi s týmto pretekom pomohli či organizačne alebo inak.. Dúfam ,že sa všetci cítili dobre a už teraz sa tešia na ďalší rok.
Samozrejme nebyť našich sponzorov tento pretek by sa asi nemihol uskutočniť .Naše poďakovanie patrí firmám VIVET – výhradný dovozca krmiva DIAMOND , POPULÁR , KLUB CHOVATEĽOV PLEMNENA BELGICKÝ OVČIAK a súkromným osobám ako Petrovi Pavlikovej a Nikol Balažicovej
U nás na
1.mieste Lenka Weissová pes Hugo
2.miesto Helena Pavlíková – Gičová pes UGO Betkin dvor
3.miesto Katarína Filipková pes Dasty
Kurzisti:
1.miesto Peter Čikas pes SID
2.miesto Lucia Tarabová pes ČERY
3.miesto Rudolf Salčák pes CAIRO
Celkovým víťazom sa stal Peter Čikas so psom SID – NO
Dúfam, že toto podujatie bolo skvelé a na na budúci rok sa stretneme znovu.
-hpg-
Lavínové sústredenie 16. – 20.2.2005
Aj tento rok sme vo februári zorganizovali päťdňové lavínové sústredenie, ktorého sa zúčastnilo 11 kynologických záchranárskych tímov, okrem Slovákov aj Slovinci. Základným táborom sa nám na tých pár dní stal Dom Horskej služby na Táloch.
Snehové podmienky v Krupovej doline na južnej strane Chopku boli tento rok nanajvýš priaznivé. Miestami výška snehu dosahovala 3 metre. Na tréning sme si vybrali svah so sklonom 45 stupňov, kde vysoký a sypký sneh komplikoval pohyb nielen psom, ale aj psovodom. Občas sa nám podarilo zapadnúť až po hrudník. Denný režim bol rozdelený do dvoch blokov predelených obedom. Doobedňajšiu časť sme venovali vyhľadávaniu snehom zavalených osôb. Osadenstvo bolo rôznorodé, od psa, ktorý videl sneh prvý krát až po psov „lyžiarov“. Vytvorili sme homogénnejšie skupiny a prispôsobili náročnosť úkrytov, tzv. „záhraby“ skúsenostiam a veku psov. Staršie a skúsenejšie psy trénovali na osoby ukryté pod snehom viac ako 1,5 metra a naopak najmladšie začínali hľadaním nezasypaných ľudí. Okrem samotného vyhľadávania zasypaných osôb sme sa venovali aj trénovaniu vyhľadávania predmetov osobnej potreby. Schopnosť psov označovať aj predmety, ktoré mohol mať postihnutý človek pri sebe v čase pádu lavíny, pomáhajú rýchlejšie postupovať pri prehľadávaní lavínového poľa. Ľahšie predmety sa nachádzajú bližšie k čelu lavíny, a tak je vysoká pravdepodobnosť, že zasypaný človek je nad nimi.
Poobedňajší blok tvorili zväčša kondičné tréningy a tréning pohybu vo vysokohorskom lavinóznom teréne.
Piatkový večer sme sa rozhodli stráviť fandením účastníkom súťaže Slovensko hľadá SuperStar v dedine Jarabá, kde je krčma Jarabatá a v nej krčmár s príznačným menom Čiko. Po skončení programu sme všetci svorne rozpútali vlastnú reality show.V sobotný večer sa nám dokonca podarilo byť pri reálnej záchrannej akcii Horskej záchrannej služby. Štart záchranky spustil telefonát snowboardistu, ktorému chýbali dvaja ďalší kamaráti. Kontakt s nimi stratili v lese pri zostupe z Chopku smerom na Trangošku. Do akcie boli zapojení traja záchranári Horskej záchrannej služby a k „profíkom“ sa pripojili aj dvaja dobrovoľný členovia Horskej služby na Slovensku a jeden člen našej brigády. Behom pár minút vyrazil záchranný tím a stratených snowboardistov sa podarilo v priebehu pol hodiny nájsť.
Pátracia akcia Bratislava – Karlova Ves, 24.3.2005
Na požiadanie zástupcov slovenskej polície sme sa dňa 24.03.2005 zúčastnili na reálnej pátracej akcii v bratislavskej Karlovej Vsi. Predchádzajúci deň v obedňajších hodinách tu došlo k zrúteniu podzemného, ešte nedostavaného parkoviska v centre obytnej zóny. Keďže investor chcel vylúčiť prítomnosť zasypaných osôb, boli sme privolaný na pomoc. Akcie sa zúčastnili piati psovodi a traja členovia BKZB bez psov. Plochu s rozmermi cca 3000 m2 sme prehľadali približne za hodinu s negatívnym výsledkom.
DOG RESCUE Bratislava 2005
Bratislavská kynologická záchranárska brigáda (BKZB) zorganizovala 15. až 17. apríla 2005 akciu s názvom DOG RESCUE Bratislava ´05. Účastníkmi bolo sedem záchranárskych tímov, tri zo Slovinska, tri zo slovenských záchranárskych brigád a jeden tím Policajného zboru SR.
Cieľom akcie bolo nasimulovať a precvičiť reálnu záchrannú misiu, ktorej sa účastní väčší počet medzinárodných záchranárskych tímov. Znamená to, že práca záchranárskych tímov bola koordinovaná a riadená, tak ako v skutočnej záchranárskej misii, koordinačným štábom, na čele ktorého stál hlavný veliteľ.
Všetky zúčastnené tímy sa stretli v piatok 15. apríla o 20.00 hod. na cvičisku BKZB, aby si velitelia trojčlenných záchranárskych tímov vypočuli detaily o situácii, ktorá vznikla v dôsledku zemetrasenia s epicentrom 100 km od Bratislavy.
Základný tábor bolo cvičisko, odtiaľ tímy vyrážali do jednotlivých postihnutých oblastí a po práci sa opäť vracali späť a oddychovali. Veliteľom tímov boli poskytnuté základné informácie o charaktere postihnutých oblastí – išlo len o priemyselné objekty, o predpovedi počasia na najbližšie dva dni, spôsobe prepravy, o spôsobe komunikácie. Ako komunikačný jazyk bola používaná angličtina, nakoľko je to najrozšírenejší jazyk a aj samotná Medzinárodná organizácia záchranárskych psov (IRO) používa v medzinárodných misiách len tento jazyk.
Hlavný veliteľ rozdelil prácu tímov tak, aby súčasne pracovali na jednom mieste dva tímy a interval medzi nasadením toho istého tímu bol stanovený na 4 hodiny preto, aby psy a psovodi pracovali nonstop dva dni. Avšak nik nevedel, kedy skutočne bude nasadený na pracovisko. Od príchodu až do úplného ukončenia záchrannej akcie, každý záchranársky tím podliehal veleniu hlavného veliteľa. Koordinácia prác medzi hlavným veliteľom a záchranárskymi tímami sa uskutočňovala výsostne prostredníctvom veliteľov tímov.
Úlohou záchranárskych tímov bolo vyhľadať zavalené osoby v sutinách objektov, ktoré sa zrútili v dôsledku zemetrasenia. Označovanie postihnutých oblastí ako aj potenciálnych nálezov bolo vykonávané podľa medzinárodných smerníc INSARAG. Záchranárske tímy museli označiť miesta nálezov, ale nesmeli odkrývať potenciálne nálezy. Až na nočnom briefingu sa dozvedeli koľko nálezov tím označil správne, resp. nesprávne. Velitelia tímov spoločne s hlavným veliteľom rozobrali prácu počas celého dňa, vyzdvihli sa pozitíva, upozornilo sa na chyby. Cieľom bolo poučiť sa a zdokonaliť spoluprácu v tíme ako aj medzi tímami spolupracujúcimi na tom istom postihnutom mieste.
A ako zhodnotiť naplnenie či nenaplnenie cieľa DOG RESCUE? Najlepšie bude použiť obsah emailu od veliteľa jedného zo zúčastnených tímov: “We thank you for the best exercise we had. All our members were very satisfied.” („Ďakujeme vám za najlepšie cvičenie aké sme kedy mali. Všetci naši členovia boli veľmi spokojní.”)
Poďakovanie za zrealizovanie celého cvičenia patrí všetkým členom BKZB a sponzorovi cvičenia, distribútorovi krmiva značky ARION a MILKIVIT.
Víťazom tohto cvičenia sa stali všetci, ktorí prišli a mali snahu zdokonaliť seba a svojho psa s jediným cieľom, a to, ak bude treba pomôcť čo i len jednému zavalenému, tak budú pripravení …
(MT)
Aktivity v roku 2004 boli poznačené prirodzeným javom výmeny starnúcich aktívnych psov za mladých, na ktorých výkonnostný vrchol ešte len čaká. Preto sme na MS IPOR v Nemecku po dlhej dobe nemali žiadneho zástupcu, takisto ani na M SR IPOR v Košiciach nás prvý krát od vzniku tejto súťaže, nikto nereprezentoval. Na M SR podľa PZ v Žiline sme svoje zastúpenie síce mali aj v kategórii mládeže aj v dospelých, nepodarilo sa nám však obsadiť žiadne medailové miesto. Na Memoriáli O. Kráľovej – Mistríkovej s medzinárodnou účasťou sa z našich najlepšie umiestnila Lenka Weissová – na 5. mieste. Ďalšou akciou pod hlavičkou IRO bolo cvičenie v susedných Čechách zamerané na praktické nasadenie v ostrej akcii, kde sme mali zastúpenie v podobe trojčlenného dievčenského družstva. O čosi viac sa nám darilo na menších pretekoch. Na 2. ročníku Preteku o pohár primátora mesta Ružomberok získal náš nový člen Peťo Kocúr so Samkom tretie miesto a na Dog Rescue, ktoré sme už po druhý krát organizovali v Bratislave, sa naše družstvá umiestnili na prvých troch miestach. Naše tradičné aktivity – jarné, letné a jesenné skúšky podľa IPOR a NSPZT, 8. ročník Ružinovského detského preteku a LVT Šintava, sme zorganizovali s plným nasadením a určitou dávkou profesionálnej rutiny. V rámci LVT Šintava sa uskutočnilo aj 2. sústredenie ZKZ SR a na konci augusta sme pridali prvé a určite nie posledné víkendové sústredenie zamerané na tímovú spoluprácu a prípravu psovodov na ostrú akciu. Na jeseň sme ešte obohatili naše teoretické poznatky z metodiky výcviku psa a veterinárnej prípravy na prednáške, ktorú pre nás pripravili členovia PZ. Na 5-kolovom preteku prvé miesto tento krát získala H. Pavlíková s Tinkou, na druhom mieste skončila M. Babková s Enikou a na treťom mieste bola Iveta Potančoková s Tukym.
DOG RESCUE 2004 – Bratislava
V dňoch 16. – 18. 4. 2004 sa uskutočnilo cvičenie DOG RESCUE Bratislava, ktoré organizujú členské organizácie ZKZ – SR. Tento rok cvičenie usporiadala Bratislavská kynologická záchranárska brigáda. Oproti minulým rokom sa nepodarilo zorganizovať väčší počet družstiev, pod čo sa pravdepodobne vo veľkej miere pričinila aj nešťastná zhodnosť termínu konania, s druhým kolom volieb prezidenta SR. V minulosti štartovalo priemerne 8 družstiev po troch psovodoch, čo je v celkovom počte 24 účastníkov. Tento rok sa prihlásilo 8 psovodov vytvárajúcich 4 družstvá po dvoch psovodoch. Napriek tomu sa celé cvičenie nieslo v dobrej atmosfére a na psovodoch bolo vidieť napätosť z dôležitosti umiestnenia.
V piatok o 18:00 sa zahájenia zúčastnili družstvo BKZB 1 so skúsenou psovodkou Miroslavou Babkovou, ktorá mala v tandeme novú členku Kristínu Karovičovú. Družstvo BKZB 2 tvorila dvojica Jana Jurášková a mladá Veronika Toholová. Družstvo BKZB 3 predstavovali noví členovia Peter Kocúr a Katarína Filípková. Potešiteľná bola účasť družstva č. 4 až z Košíc (ACZP) v zostave Dana Tothová a Roland Reho.
Celé podujatie pozostávalo z ôsmich častí. Všetko sa začalo v piatok 21:30 nočným vyhľadaním zavalených osôb v ruine. Na tomto pracovisku pracoval každý psovod samostatne a získané body oboch psovodov v družstve sa zrátali. V tejto disciplíne si psovodi počínali zručne, mali kvalitné vybavenie a nočné svietidlá samozrejme nechýbali.
Po krátkom spánku sa psovodi v sobotu ráno presúvali na 2. pracovisko na okraji Bratislavy, kde vyhľadávali ďalšie nezvestné osoby v lese. Počasie v sobotu nebolo najpríjemnejšie, ale psom vyhovovalo. Otázniky nad úspešnosťou práce každému družstvu postavila skutočnosť, že nik nevedel koľko osôb sa v skutočnosti nachádza na jednotlivých pracoviskách.
Z druhého pracoviska nasledoval časovo obmedzený presun na 4. pracovisko. Po náročnom pochode s plnou poľnou, ktorý bol hodnotený ako pracovisko, mali psy opäť vyhľadávať stratené osoby v ešte hustejšom poraste ako bol predchádzajúci. V tomto prostredí sa menej darilo košickému družstvu, ktoré nemalo skúsenosti s označovaním osôb prikrytých v maskáčovej celte a tak namiesto vyštekávania sa jeden psík tváril k zvalenému „batohu“ nedôverčivo a druhý sa snažil celtu sťahovať a roztrhať, aby sa dostal k figurantovi.
Pracovisko č. 4 vystriedal opäť pochod a po cca 4 km sa družstvo zastavilo pri zranenej osobe, ktorej muselo poskytnúť prvú pomoc so všetkým čo k tomu patrí.
Po príchode na cvičisko BKZB prišla na rad disciplína, ktorá rozosmiala veľa ľudí i okoloidúcich. Pre každé družstvo bolo vyznačené na cvičisku určité teritórium, kde sa za vopred stanovený čas 20 minút, museli zabyvakovať, založiť oheň, obviazať porezaný prst kolegovi. Popri tejto činnosti si mohol rozhodca skontrolovať spolu so zdravotníkom výstroj jednotlivcov a technické zvládnutie činností. Vrchol tejto disciplíny bol, keď sa všetci museli uložiť na spánok a pomocník začal „spiacich“ psovodov polievať vodou z hadice, čím simuloval dážď. Na to sa už nikto naokolo nezdržal smiechu. Podstatou tohto cvičenia bolo, aby si psovodi na základe vlastnej skúsenosti dokázali uvedomiť, že svoju výstroj nesmú nikdy podceniť, hlavne ak sa jedná o nasadenie do ostrej akcie, kde sa môže veľmi ľahko stať, že sa ocitnú v cudzom prostredí v poľných podmienkach odkázaní sami na seba.
V nedeľu, od 7:00 sa jednotlivé družstvá opäť presúvali v peknej scenérii Karpát k ruine na Železnej Studničke. Tu, v poslednej disciplíne, si najlepšie počínalo družstvo č. 4 Košice. Z ruín vytiahli štyri zavalené osoby.
Cca o 13:00 si konečne oddýchli psovodi a i zjavne unavení psi. Nasledoval slávnostný obed a družná debata, v ktorej stále panovala neistota koľko ľudí – figurantov sa nachádzalo na jednotlivých pracoviskách. Až keď sa všetci potrápili, rozhodca im konečne oznámil koľko ich vlastne spolu bolo.
O 14:30 sa uskutočnilo vyhodnotenie, po ktorom sa zúčastnení rozišli.
Na uvedenom cvičení sa zúčastnili ako pomocníci aj príslušníci Policajného zboru p. Bagoňa, Fejtl, Tonko, zdravotníčka z ružinovskej nemocnice V. Kučerová a samozrejme členovia SČK BKZB. Rozhodcami boli Ján Pöthe a Lenka Weissová.
Vecnými cenami prispeli predajcovia kynologických potrieb ACANA, BONO, EUKANUBA, ďalej firma AKZENT MEDIA, firma ŠMELKA STAV.
Všetkým patrí čo najsrdečnejšie poďakovanie. Veríme, že sa o rok stretneme opäť no vo väčšom počte zúčastnených družstiev.
Výsledky:
1. miesto – Babková, Karovičová
2. miesto – Kocúr, Filípková
3. miesto – Jurášková, Toholová
Najaktívnejší psovod: Babková
Mannschafts Einsatzubung Križanov 2004
23. – 25.4.2004 sa konali v Čechách v obci Křižanov pri Tepliciach záchranárske cvičenie zamerané na praktické nasadenie psov v ostrej akcii. Cieľom tohto cvičenia bolo otestovať si psovodov a psov pracujúcich v trojčlenných družstvách pri práci v ruine, na ploche (lese), pachových prácach, pri poskytovaní prvej pomoci, orientácii v teréne a zlaňovaní. Celé trojdňové cvičenie bolo koncipované tak, aby sa čo najviac priblížilo k reálnej situácii a podmienkam pri ostrom nasadení. Základom bolo nájsť všetky stratené osoby. Spôsob práce si určilo každé záchranárske družstvo samé, dôležitý bol výsledok celého tímu ako celku.
Okamžite ako sme sa dozvedeli o tomto cvičení, ktoré malo byť predprípravou tréningového nasadenia v Rakúsku, zorganizovali sme jeden záchranársky tím v zložení Helena Pavlíková Gičová so sučkou CHITTA Betkin dvor (Tinka), Kristína Karovičová so psom Andym a Miroslava Babková so sučkou Paduama z Vlčí stepi (Eni).
Ráno 24.04.2001o 4.00 hod. sme vyrazili z nášho cvičáku v Bratislave na ďalekú cestu smer Křižanov. Ako šoféra sme mali so sebou člena našej brigády Ľuboša Hájka so svojou už staršou sučkou Lindou, s ktorou si Ľuboš už pred rokmi veľa okúsil na ostrých akciách v Turecku a Taiwane.
Cesta nám trvala aj s prestávkami približne sedem hodín. Keď sme dorazili na miesto činu srdečne nás privítali naši český kolegovia – záchranári. Po nahlásení sa u pani Šabatovéj, ktorá stala na čele organizačného tímu, sme sa ubytovali na chate českej záchranárskej brigády a čakal nás chutný obed. Tu sme sa stretli všetci pretekári, 2 družstva z Rakúska (profesionáli – požiarnici), 2 družstva zo Slovinska,3 družstva z Čiech (južné Čechy, Praha , domáci) a jedno naše družstvo.
Po obede prebehlo losovanie štartovných čísiel a dozvedeli sme sa, čo nás čaká v ten deň. A tak o 14.00 hod. začalo cvičenie. Prvým stanoviskom boli pachové práce. Na všetky stanoviská sme sa presúvali v Ávii. Po 15 minútach cesty sme sa ocitli na ´trávnatej pláni (bývalé ťažobné miesta zasypané hlinou), kde fúkal vietor rýchlosťou takmer 60 km/hod… Tu nás už čakal rozhodca pán Stanek. Pracovať mohol vždy jeden pes, ktorého v prípade potreby mohli striedať ďalší dvaja. Boli tu družstva, ktoré na tejto 2 – hodinovej stope využili a nasadili všetkých troch psov. My sme nasadili iba jednu sučku, ktorá sa v daných ťažkých poveternostných podmienkach dostala ž do posledného úseku, kde ju však silný vietor vyvial príliš ďaleko a nevedela sa už napojiť na stopu. Tinka bola z našich psov jediná ktorá mala predpoklady na vypracovanie tejto stopy. Z ôsmich družstiev iba dve čo dostopovali až do konca.
Vrátili sme sa Áviou naspäť a o 1.5 hod. sme už vyrážali na druhé pracovisko – ruiny. Tu nás čakala veľká budova, veľká ani nie tak rozlohou ale piatimi poschodiami, ktoré bolo treba prehľadať. Naši psy najprv pracovali samostatne a už onedlho Andy vyštekal prvú osobu. Potom sme nasadili všetkých troch psov spolu, keďže to umožňoval veľký priestor. Našim psom spoločná práca nevadila. Spôsob práce sme si síce určovali sami, ale keďže existuje medzinárodný skúšobný poriadok IPOR, museli sme sa ho určitým spôsobom držať. Rozhodca Martin Gutt (Švajčiarsko) nám ako psovodom nepovolil vstup na vyššie poschodia a s tým mali naši psy problém dostať sa až na najvyššie poschodie kde sme bohužiaľ stratili jednu osobu. Unavení sme sa vracali späť, mysliac si, že piatočne vyhľadania už máme za sebou. Na večeri nám však oznámili, že nás ešte čaká nočné vyhľadanie na ploche (les). O 22.30 hod. sme opäť vyrazili do terénu. Pred nami bol nie síce široký ale dlhý lán lesa. Rozdelili sme sa do rojnice. Boli sme vybavení baterkami a mali sme svetelné označenie i na psoch pre lepšiu orientáciu. A okrem iného na všetkých stanoviskách sme samozrejme chodili s plnou poľnou, čo predstavovalo pekne veľký batoh. Po zhruba 15 minútach Eni vyštekala figuranta ležiaceho pod stromom, zabaleného v plachte. Prehľadali sme následne les až do konca, no nikoho sme už nenašli. Veľmi sme sa potešili keď nám rozhodca Martin Gutt oznámil, že v lese bola len jedna osoba. Spokojní a šťastní sme sa vrátili do chaty. Psi už boli vyšťavení a mi tiež. Ten deň bol akoby nekonečný.
V sobotu na raňajkách nám oznámili priebeh dňa. O 9.00 hod. sme sa presunuli k lesu kúsok od chaty a dostali sme jasnú úlohu. Na ploche 200 x 700 m nájsť jednu stratenú osobu a poskytnúť jej prvú pomoc. Do rúk nám dali nosidlá a začali sme hľadať opäť v rojnici. Hľadanú osobu našla a vyštekala Tinka. Jej psovod Helenka začala s poskytovaním prvej pomoci. Overila si základné životné funkcie a zistila zranenie na hlave. O chvíľu pribehla aj Mirka s nosidlami. V tom kopcovitom teréne to nebolo vôbec ľahké. Len pre zaujímavosť tie nosidlá boli staré vojenské, ktoré vážili približne 20 kg. Previazali sme nášmu zranenému figurantovi hlavu, skontrolovali sme, či nemá ďalšie zranenia a preložili sme ho na nosidlá. Ale preniesť toho cca 90 kg ťažkého chlapa bolo priam nemožné. Celú akciu pozorovali rozhodcovia a dvaja členovia Červeného kríža, ktorí sa pri našom pokuse o transport schuti zasmiali. Posledný deň cvičenia sme sa na hodnotení dozvedeli, že sme boli najlepší v poskytovaní prvej pomoci.
Ávie a už sme boli na ceste k miestu zlanenia. Zlaňovalo sa v areáli hasičského zboru na simulovanej stene domu z výšky druhého okna. Každé družstvo muselo mať svoj zlaňovací postroj čo sme my bohužiaľ nemali. A tak sme si z tohto stanoviska odnášali akurát ponaučenie a potrebu zakúpiť do ZKZ aj takúto techniku.
Zo zlaňovania sme sa hneď presúvali do ruiny. Bola to stará budova v ktorej sme mali prehľadať celé pivničné priestory. Ako psovodi sme sa nemohli voľne pohybovať po prehľadávanom priestore, mohli sme stáť len na prístupových schodoch. Dôraz sa kládol na samostatnú prácu psov. Na tejto ruine sme zvolili taktiku prehľadávania po jednom. Enike sa podarilo nájsť dve osoby. Po uplynutí časového limitu nám rozhodkyňa Christa Geritzer , na naše potešenie oznámila, že schované boli len dve osoby.
Opäť spokojné sme sa vrátili na chatu. Po večeri sme mali na programe nočný pochod. Jednotlivé družstvá vyrážali na trasu v 15 minútových intervaloch. My sme boli na tomto pochode ako druhé družstvo po prvom rakúskom. Dostali sme do rúk mapu s označením miesta kde sme a miesta kam sa treba dostať. Vďaka kompasu bol pochod pre nás hračkou. Na mieste určenia kde nás čakal rozhodca pán Babička sme sa dostali ako prv, rakúskemu družstvu by sa očividne nejaká tá buzola tiež zišla. Trvanie pochodu tam a späť sa stopovalo, boli sme tretie najrýchlejšie družstvo.
V nedeľu bolo na programe vyhľadanie v ruine (dve pracoviská). My sme sa podľa harmonogramu na pracovisko dostali ako posledná dvojica družstiev. Na mieste ruín sme si s českým družstvom vylosovali kto pôjde prehľadávať dolné a kto horné pracovisko. Rozhodcovia Martin Gutt a Christa Geritzer si zas rozlosovali, na ktoré pracovisko pôjdu posudzovať. Nám sa ,,ušiel“ pán rozhodca Gutt, s ktorým sme sa už veľmi dobre poznali z predošlých dní. Našou úlohou bolo nájsť neznámi počet zavalených osôb v časovom limite 30 minút. Na každého psa pripadlo 5 minút samostatnej práce a zvyšných 15 minút sme mohli pracovať spolu. V priestore ktorý predstavoval otvorenú plochu – veľký dvor s množstvom stavebného materiálu, skladových priestorov a odstavených nákladných aut. Priestor bol rozdelený na tri časti. V prvej časti pracoval Andy , ktorý onedlho označil a vyštekal zavalenú osobu. Druhú časť prehľadávala Enka ktorej sa nepodarilo označiť osobu. Ako tretia išla pracovať Tinka ktorá začínala druhou časťou kde označila a vyštekala ukrytú osobu a posúvali sme sa ďalej. Z opačnej časti vyštekala aj osobu ktorú označil Andy nakoľko bola stále v úkryte. Potom sme prikročili k spoločnému vyhľadaniu kde Tinka označila a vyštekala ukrytú osobu v odstavenom nákladnom aute. Potešili sme sa, že sme v tejto ruine našli všetkých figurantov, obzvlášť preto, že nie všetky družstvá tu boli úspešné.
Po návrate na chatu nás čakal dobrý obed a po hodinovej prestávke prebehlo vyhodnotenie. Páčilo sa nám že tu neboli žiadne veľké ceny, poháre ani mechy krmiva. Každý z účastníkov dostal diplom za účasť a malého marcipánového psíka. Organizátori mysleli i na nás pretekárov zo vzdialených miest a prichystali nám na cestu každému balíčky s jedlom. Ma záver sme si s českými záchranármi z Křižanova a z Južných Čiech vymenili kontakty a rozlúčili sme sa.
No ako to už býva, slovenský záchranár musí využiť každú príležitosť, ktorá sa mu naskytne. A tak, keď sme už boli na ceste domov, zastavili sme sa ešte na ruine, v ktorej naši psy mali v piatok problémy z viacposchodovou budovou, a dobré sme si potrénovali. Až potom sme mohli opustiť Čechy.
Tento víkend nám dal všetkým veľa nových poznatkov. Predovšetkým sme si otestovali svojich psov ako pracujú v náročných podmienkach, po dlhej ceste a pri extrémnej záťaži. A samozrejme sme si overili i svoje sily a schopnosti.
V prípade organizovania podobného cvičenia u nás, v Čechách či v priľahlých štátoch, pokiaľ to naše finančné podmienky umožnia, a my by sme sa s radosťou opäť zúčastnili. (M. Babková)
Pretek o pohár primátora Ružomberka 2004
V dňoch 15.-16.5.2004 sa v Ružomberku uskutočnil pretek o pohár primátora mesta Ružomberok. Za našu organizáciu pretekali títo psovodi: Lenka Weissová s Hugom (stredný bradáč), Martin Martiš s Big Basco Brest (nemecký ovčiak), Helena Pavlíková Gičová so sučkou CHITTA Betkin dvor (nemecký ovćiak), Peter Kocúr so Samom (stredný bradáč), Katarína Filipková s Dastym (kríženec jazvečíka) a Kristína Karovičová s Andym (kríženec pitbula). Toto bola celá naša zostava pretekárov, ktorá sa v piatok podvečer vybrala do Ružomberka, aby sme v sobotu ráno mohli odpočinutý nastúpiť na pretek. Po chladnéj noci strávenej na ranči nastúpilo príjemné ráno a zahájenie preteku na miestnom cvičisku. O 8.00 ráno na miestnom cvičisku privítal pán Kolár všetkých štartujúcich a zahájil pretek. Predstavil nám celý organizačný tím a pani rozhodkyňu Ing. Jaroslavu Sláčkovú. Po zahájení nasledovalo losovanie štartovných čísel. Tento pretek sa konal bez stôp, nakoľko v tomto období je problém zabezpečiť kvalitné terény na stopy. Po losovaní sme sa presunuli nad mesto na kopec, kde nás čakalo vyhľadanie v lese. Ako prvý z našich nastúpil Maťo s Bajom po krátkej dobe mali nájdeného a označeného figuranta. S peknými 33 bodmi sa vrátil k nám. Lenka mala premiéru s Hugom, nakoľko je to mladý psík a jeho prvý pretek, hľadal pekne akurát z lesa vyšli bez figuranta len s 9 bodmi. Potom nasledoval Peťo so Samkom, ktorí si z lesa priniesli 22 bodov. Katka s Dastym vychádzali z lesa usmiaty s peknými 29 bodmi. Kristína ostala sklamaná, keď Andy síce našiel figuranta, ale nevyštekal ho a tak sa vrátili len s 12 bodmi. Nakoniec išla Hela s Tinkou. Z lesa vychádzali s úsmevom hoci Hele bolo do plaču. Tinka mala veľkú snahu ale figuranta nenašla a dostala iba 8 bodov. Ale ako sa hovorí ,,nie každý deň sú Vianoce“. Po lese sme sa presunuli na miestne cvičisko, kde sa o malú chvíľu začali poslušnosti. Maťov Bajko bol na poslušnosti prvý v odložení a to sa mu možno aj vypomstilo, pretože Bajko to pri streľbe nevydržal a odišiel z odloženia. Aj celková jeho poslušnosť sa niesla v značnej nervozite a to sa aj odzrkadlilo na ohodnotení poslušnosti, za ktorú dostal 34 bodov. Kristína s Peťom tvorili dvojicu, ktorá obstála celkom dobre. Kristína si odniesla 57 a Peťo 59 bodov. Potom nastúpila Katka s Dastym u ktorých sa veľká nervozita a reakcia na streľbu podpísala pod celkový výkon a tak ´získali iba 28 bodov. Nakoniec išla na poslušnosť Hela s Tinkou. Za krivé dosady a malé nerovnosti si vyslúžila pekných 64 bodov. Po malom osviežení a jedle sme sa vybrali do ruín. Ruinu predstavoval kameňolom dosť rozľahlý, kombinovaný so skládkou. Z našich ako prvý nastúpil Maťo s Bajkom a zase potvrdili svoje kvality 84 bodmi. Katka s Dastym získali 62 bodov, Peter so Samkom získali za svoj výkon 85 bodov. Kristína s Andym vychádzali z ruiny veľmi smutní, nakoľko Andy nenašiel figuranta a dostali iba 14 bodov. Hela s Tinkou podali dobrý výkon za čo si odniesli 82 bodov. Tu sa k nám pripojila aj Lenka s Hugom, ktorá od rána vybavovala opravu svojho auta., ktoré sa v piatok na ceste do Ružomberku pokazilo. Ruinu mala veľmi peknú napriek čomu dostala iba 74 bodov. Lenka mala pred sebou ako jediná ešte poslušnosť, ktorú nakoniec Hugo zvládol na 46 bodov. Potom nasledovala asi dvojhodinová pauza a po nej nás čakalo ukončenie preteku a vyhodnotenie. Na záver nemohla chýbať ,,gulašpárty“ a voľná zábava. Bola to milá akcia, na ktorej sa naši noví psovodi a mladí psi mali možnosť oťukať a vyskúšať si atmosféru ozajstného preteku.
8. Ružinovský pretek o najposlušnejšieho psíka 2004
Kategória A: deti od 6 do 10 rokov – cviky: privolanie, chôdza pri nohe, obraty na mieste, polohy pri nohe, štekanie na povel, preklápacia lavička, prechod rúrou, skok cez metrovú prekážku, odmietnutie potravy, dlhodobé odloženie
1.,Daniel Gašparík,10 rokov,Goro,Kríženec jazvečíka,98
2.,Martin Tyleš,8 rokov,Nero,Nem. ovčiak,97
3.,Danka Nagyová,10 rokov,Lili,Jazvečík,96
4.,Danka Nagyová,10 rokov,Kety,Nem. ovčiak,95
5.,Veronika Votavová,7 rokov,Tina,Nem. ovčiak,85
6.,Julka Kozáková,5 rokov,Eni,Labrad. retriever,82,5
7.,Maťko Filipčík,4 roky,Dolly,Malý bradáč,81,5
8.,Martin Hubert,9 rokov,Rony,Maltezák,69
9.,Martin Vakonits,9 rokov,Tina,Kokeršpaniel,62
Okrem hlavnej súťaže prebiehali aj sprievodné disciplíny: Hod loptičkou na cieľ – víťazkou sa stala Danka Nagyová.
Kreslenie (kvôli mimoriadne ťažkému rozhodovaniu boli vyhodnotení prví traja) – 1. Veronika Votavová, 2. Martin Tyleš, 3. Danka Nagyová. Vyhodnotený bol aj najmladší účastník – 4 ročný Maťko Filipčík.
Kategória B: deti od 11 do 15 rokov – cviky: privolanie, chôdza pri nohe, obraty na mieste, polohy pri nohe, aport voľný, kladina nízka, lavička na sudoch, skok šplhom,odmietnutie potravy, dlhodobé odloženie
1.Miška Fúsková,11 rokov,Guru,Bernský salaš. pes,97,5
2.Sandra Hinerová,12 rokov,Nikita,Nem. ovčiak,97
3.Miška Zemánková,11 rokov,Dag,Zlatý retriever,94
4.Janka Tylešová,14 rokov,Nero,Nem. ovčiak,90
5.Lucia Kilianová,13 rokov,Twigi,Nem. ovčiak,85,5
6.Lenka Špáleková,13 rokov,Dino,Nem. ovčiak,83,5
7.Vratko Bendel,12 rokov,Luky,Nem. stavač,82,5
8.Ján Kocúr,14 rokov,Sam,Stred. bradáč,76,5
9.Michal Bendel,11 rokov,Luky,Nem. stavač,69
10.Lucia Čmelová,12 rokov,Dina,Labrad. retriever,68
11.Silvia Barthová,13 rokov,Aris,Kríženec,67
12.Martina Sajková,14 rokov,Tara,Kríženec ,62,5
13.Barbora Hubertová,12 rokov,Rony,Maltezák,49
14.Veronika Vakonitsová,12 rokov,Tina,Kokeršpaniel,45
Skok vo vreci – Lenka Špáleková. Nesenie vajíčka na lyžičke so psíkom na vodidle – Lenka Špáleková. Psíci z oboch kategórií bojovali o titul najrýchlejšieho psíka, ktorým sa stala Tina – kokeršpaniel.
Na záver bol vyhlásený celkový víťaz, ktorý si okrem pekného pohára odniesol aj titul najposlušnejší psík 8. ročníka ružinovského detského preteku.
Celkovým víťazom a najposlušnejším psíkom sa stal GURU psovodky Mišky Fúskovej.
Naše poďakovanie patrí sponzorom – POPULÁR, Sonax, Yves Rocher, SAS, Tchibo, rodina Černých, Eukanuba – vďaka ktorým si všetky deti odniesli množstvo krásnych cien.
LVT Šintava 2004
V dňoch od 25.07. do 08. 08. 2004 sa už piaty krát konal letný výcvikový tábor SČK BKZB na Šintave. Zúčastnili sa ho psovodi zo Žilinskej KZB (3 + 1), z KZB Holíč (4), z Humenného (1 + 2) a takmer celá Bratislavská KZB. Ubytovanie bolo opäť na starom mieste v Lodenici.
V rámci LVT sa uskutočnilo aj 2. sústredenie ZKZ SR. V nedeľu 01.08.2004 v doobedňajších hodinách sme sa pod vedením Ing. M. Tureka školili v teoretickej príprave na zlaňovanie, dozvedeli sme sa ako určovať azimut a pracovať s mapou, aj ako zostrojiť provizórne nosítka z lyží. Poobede nasledovalo praktické využitie nadobudnutých teoretických poznatkov zo zlaňovania. Ako výcvikové stredisko poslúžila zrúcanina sereďského kaštiela, kde sme si vyskúšali zlanenie z okna, výstup (žumarovanie) po lane do výšky druhého poschodia a na svoje si prišli aj naši štvornohí zverenci, ktorí si tiež, viac-menej nedobrovoľne, vyskúšali zlaňovací postroj.
V pondelok prišli psovodi z Holíča a zapojili sa do už rozbehnutého kolotoča celodenného tréningu. Terény na stopy – pokosená ďatelina, boli hneď za dedinou, ruiny opäť v kaštieli, plošné vyhľadanie sa trénovalo v lesoch popri Váhu, poslušnosť a obratnosť sme cvičili priamo v areáli Lodenice. Vo štvrtok bol naordinovaný celodenný odpočinok, aby si psy aj psovodi oddýchli pred nadchádzajúcimi skúškami.
V piatok sa konali skúšky podľa národného skúšobného poriadku NSPZT. Zúčastnilo sa 7 psovodov – SVZM (1x Holíč, 3x Bratislava), SPZP – P1 (1x Holíč, 2x Bratislava). Uspeli 4 psovodi – SVZM (1x Holíč – dobre, 2x Bratislava – veľmi dobre, dobre), SPZP – P1 (1x Bratislava – dobre). V sobotu od skorého rána bežali skúšky podľa IPOR. Zúčastnili sa ich 5 psovodi – RH E (1x Bratislava), RH T A (2x Bratislava, 1x Humenné), RH FL A (1x Žilina). Uspeli 2 psovodi, resp. 1 psovod s dvoma psami z BKZB – RH E (veľmi dobre), RH T A (dobre).
Teambuilding, Zochová chata 2004
Harmónia sa nachádza v Malých Karpatoch, ktoré svojím členením a rozmanitosťou poskytujú skvelé podmienky k tomu, aby sa tam človek cítil príjemne a spätý s prírodou. Aj to je dôvod, prečo si bratislavskí dobrovoľní kynologickí záchranári spolu so svojimi štvornohými pomocníkmi vybrali práve túto lokalitu na svoju prípravu. Členovia SČK BKZB (Slovenský Červený kríž – Bratislavská kynologická záchranárska brigáda) sa stretli v areáli chaty Meopta, aby sa tento krát venovali nie príprave svojich psov vo vyhľadávaní zavalených a nezvestných ľudí, ale aby zdokonalili organizáciu tímu a tímovej spolupráce.
Katka Fakanová, člen tímu inštruktorov zodpovedného za prípravu tohto kurzu, sa zúčastnila záchranárskych prác po zemetrasení v Turecku pred štyrmi rokmi a pracovala v policajnom zbore ako profesionálny psovod. „Väčšinu času počas roka venujeme príprave psov. Učíme ich vyhľadávať zavalené a nezvestné osoby v ruine, v lese, v lavíne a stopovať. Avšak práca psa býva veľa krát znehodnotená práve nedostatkom teoretických a praktických vedomosti a zručnosti psovodov. Uvedomujeme si, že bez komplexnej prípravy psovodov nie je možné byť úspešný v reálnych podmienkach pri hromadných nešťastiach, kde vládne chaos, improvizácia a veľké psychické vypätie. Z tohto dôvodu venujeme obrovskú pozornosť práve vzdelávaniu celého tímu. Na jednotlivých sústredeniach a kurzoch učíme ľudí prácam vo výškach, nad otvorenou hĺbkou, bezpečnému pohybu vo vysokohorskom teréne, orientácie v teréne, psychologickej príprave, a všetkému čo môže mať vplyv na našu prácu. Konkrétne tento kurz bol zameraný na tímovú spoluprácu.“ Heslom bolo mušketierske: „Jeden za všetkých, všetci za jedného“. „Všetci spolu, sme sa tri dni venovali organizovaniu práce v tíme, prirodzenému určovaniu rolí v tíme, efektívnej komunikácii, a to všetko prostredníctvom outdoorových aktivít. Samozrejme to všetko, bolo nakoniec prenesené do reality záchranárskej práce. Jednotlivé aktivity boli pripravené tak, aby čo najlepšie simulovali situáciu pri zásahu. Navodili atmosféru a podmienky chaosu a zmätku, nemožnosti štandardnej komunikácie.“
Aké boli očakávania jednotlivých účastníkov?
„Nevedel som do čoho idem. Nikdy v živote som nič podobné neabsolvoval. Myslel som si, že to bude nuda a stratený čas.“
(Vincent Lipovský)
„Považovala som to za skvelý nápad, keď Katka s Marošom za mnou prišli s ideou zorganizovať tréning touto formou. Moje očakávania boli, hlavne dokonale spoznať ľudí s ktorými úzko spolupracujem a raz možno bude od nich závisieť aj môj život, naučiť sa pracovať v tíme a nie každý na vlastnú päsť.“
(Mgr. Iveta Potančoková)
„Nemala som konkrétne očakávania, o to bolo milšie prekvapenie z priebehu a výsledku.“
(Jana Macsadiová)
Ako to teda nakoniec prebiehalo?
„Rôznymi úlohami, ktoré sme po ich zadaní považovali za nesplniteľné, a na prvý pohľad sa zdali byť absolútne nepoužiteľné v záchranárskej praxi, sme odhalili naše nedostatky. Zo začiatku sme sa po zadaní vrhli na riešenie úloh a pozabudli na to, že sme tam spoločne a nie každý sám. Pri niektorých úlohách sme si zabudli dohodnúť spôsob komunikácie, pri iných rozdeliť si úlohy, či stanoviť priority a určiť lídra, ktorý to bude viesť. Nesledovali sme čas, ktorý sme mali na splnenie úloh.“
(Martin Martiš)
„Nepočúvali sme nápady a názory iných. Niektoré úlohy sa mi zdali skutočne fyzicky nezvládnuteľné.“ S úsmevom dodáva Hela Pavlíková, ktorá prvý krát „vyžumarovala“ na druhé poschodie. „Prekonala som samu seba.“
Splnilo školenie svoj účel a naplnilo očakávania?
„Naučili sme sa, že je potrebné si najprv fakty a situáciu poriadne preštudovať, rozdeliť úlohy v tíme a hlavne si vypočuť nápady a názory všetkých, stanoviť stratégiu, ktorú musia všetci následne dodržať.“ (Jožko Páral)
„Zo začiatku nám robilo obrovský problém efektívne komunikovať. Po aktivite, kde sme hľadali v lese so zaviazanými očami cestu z lesa a ešte k tomu sme nesmeli rozprávať, sa to však výrazne zlepšilo. Večerné bleskové prehľadanie ruiny ukázalo, že je to skutočne dôležité mať dohodnutú a organizovanú komunikáciu a dodržiavať ju.“
(Peter Kocúr)
„V istých momentoch sme museli improvizovať, plán budovy nesedel so skutočnosťou a pod. Inokedy naše znalosti a zručnosti neboli dostatočné, tak prišla na rad improvizácia, ale tá už bola po skúsenostiach z predošlých aktivít koordinovaná a riadená.“
(Mgr. Miroslava Babková)
„Náročnosť úloh sa zo dňa na deň stupňovala. Bolo to logické. V jedenej úlohe sme sa niečo naučili a v ďalšej to už bola samozrejmosť. Museli sme myslieť a rýchlo nájsť riešenie situácie a nemohli sme zaváhať, ak sme chceli uspieť.“
(Roman Týleš)
„Nebola to posledná aktivita, ktorá bola zameraná na prácu a znalosti psovodov. Tento kurz splnil naše očakávania a už dnes plánujeme ďalšie v rámci systematického vzdelávania našich ľudí.“
(Ján Pöthe)
S eskaláciou násilia vo svete, stupňujúcou sa hrozbou teroristických útokov, ale aj nevyspytateľnosťou prírodných živlov súvisí riziko hromadných nešťastí. Nie je v ľudských silách zabrániť im. Je potrebné sa s týmito hrozbami naučiť žiť, avšak byť pripravený a minimalizovať ich dopady. Záchranárske psy budú ešte dlhé obdobie jedným z mála, ak nie jediným spoľahlivým pomocníkom človeka pri vyhľadávaní zavalených a nezvestných ľudí. Tu už nadšenie nestačí, len dokonale pripravené tímy psovodov a psov, môžu pomôcť pri zmiernení nevyčísliteľných strát na ľudských životoch.
■ (mt)