Týždeň pred predĺženým víkendom po nedeľnajšom tréningu kohosi napadlo, že by sme mohli predĺžený víkend stráviť spolu a využiť ho na sústredenie, tréningy vyhľadávania na ploche, v ruinách a stopovanie. Začala búrlivá diskusia – KDE? Zhodli sme sa, že by to malo byť na Západnom Slovensku, najlepšie kdesi na Záhorí. Už v pondelok padli prvé konkrétnejšie návrhy, až nakoniec sme boli postavení pred hotovú vec – ide sa na Cerovú. V rámci programu bol naplánovaný piatkový výlet na hrad, práca s GPS, stopovanie, sobotný tréning v ruine a ukážky záchranárskej kynológie pri príležitosti oslavy Cyrilo-metodských dní, vyhľadanie v lese, stopovanie, v nedeľu tréning poslušnosti na cvičisku v Jablonici a kúpanie.
V piatok doobeda po príchode na Cerovú sme sa ubytovali na chate, ktorá slúži ako turistická ubytovňa. Žiaden luxus, ale ten snáď nikto ani nečakal, veď sme psí ľudia. Mali sme časový sklz asi 2 hodiny, tak namiesto doobedia sme sa vybrali na plánovaný výlet na hrad Ostrý Kameň až na pravé poludnie – hladní. Ako skupinka sme vzbudzovali pozornosť už na Bukovej – žeby pre ten počet psov, ktorých sme mali so sebou? 🙂 Hore pomerne strmým terénom sme vyšľapali každý podľa svojich schopností (či neschopností), pomotkali sme sa po zrúcanine, vychutnali krásne výhľady na okolie hradu, pofotili sa a s vidinou občerstvenia sme sa vydali na cestu naspäť na Bukovú do bufetu. Po krátkom oddychu sme boli opäť na nohách a smerovali na Cerovú. Po návrate na chatu sme sa vybrali zdokonaľovať v práci s GPS navigáciou – išli sme hľadať poklady. Nebolo to jednoduché ako sa zdalo, ale zaviedlo nás to na krásne miesta – zrúcaninu hradu Korlátka, ktorú sme mali kúsok od chaty a pod veterné vrtule, ktoré sme mali dva kúsky od chaty na opačnú stranu. A tam sme objavili aj krásne terény na stopovanie, tak večer sa išlo ešte stopovať. Na pol dňa pomerne nabitý program. Neskôr večer sme zasadli k ohňu v spoločnosti trampov, ktorí si na vedľajšej lúke rozložili stany, ohradili kone a pri zvuku gitary a speve sa poniektorí zabávali až do rána.
V sobotu sme mali vybavený vstup na skládku stavebného odpadu na Cerovej, kde sme si super zatrénovali. Psíky si vyskúšali vyhľadávanie v členitom teréne – betónové bloky, staré autá, kopa pneumatík, kopec zarastený tŕním a žihľavou. Len čo sme poobede skončili a vrátili sa na chatu, už tam prebiehal program osláv Cyrilo-metodských dní a my sme sa mohli hneď začať pripravovať na plánované ukážky. V rámci ukážok sme odprezentovali prácu záchranárskych psov – od poslušnosti (chôdza pri nohe, odloženie, privolanie, aport, raport), cez šikovnosť a obratnosť (preskakovanie a podliezanie psíkov, prekonanie tunela, ovládateľnosť posunkami na diaľku, rozoznávanie pachov predmetov), až po vyhľadávanie a označenie „stratených“ osôb. Po
občerstvení a kratučkom oddychu si niektorí ešte potrénovali v lese, odstopovali a večer sme opäť zasadli k ohníku, opiekli sme si poživeň a preberali rôzne témy až kým nás únava (a zhasnutie osvetlenia) nevyhnali spať.
V nedeľu ráno sme už všetci cítili únavu z náročných dní a nedospatých nocí. Niektorí sme sa donútili ísť ešte stopovať, kým iní dospávali. Pobalili sme si veci a podľa plánu odišli na tréning poslušnosti na cvičisko do Jablonice. Napriek silnému slnku sme si odcvičili a za celovíkendové zásluhy sme pred odchodom ešte išli okúpať psov na priehradu.
Unavení ale spokojní – tak by som vyjadrila naše pocity z celého víkendu. Predpokladám, že tak ako ja, všetci sme boli radi, že sme si zase raz mohli intenzívne zatrénovať a zabaviť sa v spoločnosti priateľov. A už začíname rozmýšľať kedy a kde využijeme víkend na ďalší intenzívny tréning, vzdelávanie a zlepšovanie spolupráce.
Lucia Valentovičová