Talianske mestečko Provaglio d’Iseo sa po 4 dni stalo miestom 1. MS FCI záchranárskych psíkov, pretekári zo 17 krajín sveta si zmerali svoje sily a pripravenosť v troch disciplínach vyhľadanie na stope, na ploche a v ruine. Slovensko sme reprezentovali ako jediní, našou silnou disciplínou je plošné hľadanie, kde bolo prihlásených 41 pretekárov.
Horúčavy predchádzajúcich dní nám naháňali hrôzu, ako to všetko prežijeme ešte južnejšie. Do miesta registrácie sme dorazili v doobedňajších hodinách, značne znechutení a uťahaní z cesty. Ale Taliani nám pripravili hneď pri vstupe do officu studenú sprchu, že sa kľudne môžeme otočiť a cestovať domov, IRO knižka bola neakceptovaná. Zachránila nás BKZB pracovná knižka a hurá sme prijatí. Ďalšia prekvapenie bolo nemožnosť si potrénovať, žiaden tréningový priestor, a už vôbec nie priestor na venčenie. Od začiatku do konca bola neochota komunikovať iným jazykom ako angličtinou, ale po anglicky nevedeli ani sami Taliani na dôležitých postoch v teréne 
, takže sme si rozumeli perfektne 
. Streda bol deň plný oficialít, meetingov, ukážok, kontrol etc. a už keď zmieňujem ukážky poslušnosti, tak tie boli prevedené na úrovni okresnej ligy, bolo mi len ľúto psíka, ktorý už bol starší a prekážky mu spôsobovali všetko možné len nie radosť. A my namiesto toho aby sme dostali relevantný obraz ako to má vyzerať, zostali sme v neistote, nezostáva iné len ísť podľa SP. Rozlosovanie prebehlo hneď po ukážkach a číslo 32 znamenalo, že máme vo štvrtok možnosť si oddýchnuť a v piatok o 9 nástup na plochu a v sobotu o 9 na poslušnosť a obratnosť. Trvalo mi to peknú chvíľku sa zorientovať v katalógu v časoch.
Vo štvrtok sme s obavami opustili kemping, nakoľko sa prehrnula víchrica a preverovala ukotvenie stanov. Prívalový dážď znemožnil aj stopárom predviesť svoje schopnosti a plochári to tiež nemali ľahké, čo sa týka ruiny, tam vraj to nemalo vplyv na pohyb. Na ploche boli len dvaja pretekári úspešní, ako inak , boli to Taliani . predpoveď počasia nebola príliš priaznivá ani na piatok, zobudili sme sa do úplného bezvetria, po ceste na plochu začalo pršať. Už vo štvrtok sme zistili, že plocha na ktorej sa pracuje je obľúbeným miestom bežcov, cyklistov, venčenie psíkov na voľno, prechádzky rodinné atď. keď som si myslela, že o 9 to ešte budú všetci spať, tak to bol omyl. o 9.30 sme boli zavolaní na prípravné stanovište, ale ešte museli podľa informácii opáskovať priestor, kde bolo osie hniezdo. A konečne zaznel signál, môžeme prísť.
Scenárius na ploche bol daný zrozumiteľne, traja paraglajdisti sú nezvestní, nikto nevie kde „pristáli“, žiadni svedkovia, sme prví čo idú do terénu na hľadanie. V sektore sa nachádza no go zóna, ktorá je ohraničená páskou. Stopky sú zapnuté, pár nevyhnutných otázok, overenie si či náhodou sa vzduch nerozhýbal a vyrážame. Po ľavej strane sektora idem tam kde sa dá prejsť, Kaja vysielam a ten sa ležérnym tempom vydá do terénu. Terén je hustý, nepriehľadný, len rolnička mi oznamuje kde sa práve Kanďúr nachádza. Po zahrievacom kole sa dostane do tempa a od toho momentu šlape ako hodinky. Prvý paraglajdista nedá na seba dlho čakať, krátky signál že už je pri ňom a nastupuje krásne štekanie. Chlap komplet zabalený v plachte, perfektne značený Kajom, odovzdaný záchranárom. Pokračujeme rovnakým tempom ďalej, Kajo sa vzďaľuje za hranicu terénu, mizne mi z dohľadu a po chvíli začne značiť druhého nezvestného. Na mape terénu nie je vôbec vidieť potok do ktorého druhý človek spadol, tok pomohol Kajovi pri dohľadaní druhého letca. Dostať sa k nemu nebolo jednoduché, rozhodkyňa ma zastavila a vybrala sa sama skontrolovať ako sa veci majú, či náhodou Kajo neopustí svoje stanovište keď ju zbadá. Ale ten si stál pevne pred konármi pod ktorými ležal zasa komplet zabalený človek v bezvedomí. Pre pokračovanie vysielam Kaja z miesta nálezu a ja sa vraciam tam kde som zavesila značku. Viac krát si overujem pohyb vzduchu v teréne, miestami sa trochu pohne, z pravej strany, kde je práve verejný chodník. Kajo je dva krát dlhšie bez návratu v teréne, zrejme si šiel očekovať osoby čo sa prechádzali terénom, je to nepríjemné. Vrchnú hranicu terénu vidíme vcelku dobre a pomaly sa vraciame pravou stranou popri chodníku nazad. Hľadám uličky do ktorých vysielam a čakám. Práve po vyslaní do jednej z nich vidím trochu ďalej a pozorujem ako Kajo dohľadáva osobu, vedela som že je to dobré znamenie, po chvíli opäť počujem signál a vzápätí štekanie a to už sme vedeli, že tretia osoba je nájdená. Nastala pre mňa ťažká úloha, dostať sa k poslednému paraglajdistovi ale zvládla som to a Kajo aj napriek tomu že registroval že mám veľký problém sa k nemu dostať neprestával štekať. Ďakujem ti Kanďúrik, podržal si nás. Boli sme hrozne šťastní že sa nám zadarilo a pani rozhodkyňa dávala tiež najavo radosť, že konečne našiel niekto po dlhej dobe všetky tri nezvestné osoby. V 20 min ukončila našu prácu s tým že sme sa vrátili na začiatok terénu. Vedela som že naša práca bola dobrá a bude ohodnotená peknými bodmi, čo sa aj za chvíľu potvrdilo. 193 bodov bolo v závere najviac zo všetkých pretekárov na ploche. Kajova práca bola výborná, na začiatku pár sekúnd trochu dovolenková, ale potom prekvapil pani rozhodkyňu. Vyslúžili sme si potlesk od všetkých pomocníkov na ploche, keď sme odchádzali k autu. Zmoknutí ale šťastní sme opustili náš sektor. Prvú časť našej veľkej previerky sme mali za sebou a čakala nás druhá časť hneď nasledujúci deň…
Poslušnosť – holandský rozhodca bol prísny od prvého pretekára až do konca, čo mi trochu naháňalo hrôzu. Sobota, deň kedy sa rozhodne o majstrovi sveta vo vyhľadaní na ploche, najlepšiu poslušnosť 94 bodov, predviedol belgický závodník a ten ako posledný práve v sobotu 18,40 nastupuje na plochu. My sa s Kajom o 9 hodine prezentujeme na poslušnosti s českou pretekárkou s BOM. Kajo sa zobudil do dobrej nálady. Optimisticky sme sa presunuli na štadión. Slnko už dalo o sebe vedieť a začínalo byť pekne sparno. Pre nás bola výhoda že sme ako prví išli cvičiť. Chôdza v Kajovom podaní bola výborná, ohodnotená na VD, druhý cvik hojdačka, V, tretí rebrík, V, tunel, VD, aport, VD, dištanc kontrol, VD, nosenie V, ovládateľnosť na diaľku, D, odloženie, VD. CELKOVO POSLUŠNOSŤ 92 bodov, z môjho pohľadu skvele.
Po poslušnosti opadlo napätie a zostávalo nám pár hodín si počkať na výsledok belgického pretekára na ploche. Spríjemnili sme si ich „malým „výstupom na Panchinu gigante, kde sme si užívali nádherné výhľady na Lago d’Iseo. Naivne sme dúfali, že sa zmení informačná politika organizátorov, a dozvieme sa niečo aj online. na výsledok sme si museli počkať do neskoršieho večera, vtrhnúť do officu a opýtať sa či sú naozaj gaga. Neoficiálne sme sa už tešili z víťazstva. Kajo sa tešil z vystískania 
a padali aj slzy radosti, nie Kajove samozrejme.
Zopár foto si môžete pozrieť TU.
Dáša Baňárová
