STOPOVANIE
Stopovanie (tracking) je metóda pachových prác, kde pes vyhľadáva osobu na základe stôp, ktoré zanechala na zemi. Pes teda sleduje čiastočky pachu, ktoré sa držia pri zemi, môže si pomáhať aj sledovaním narušeného terénu (pri mäkkom podklade ako je napríklad tráva). Stopovanie je vo väčšine prípadov možné využiť hlavne v prírodných terénoch. V mestskom prostredí, kde sú tvrdé povrchy a veľká frekvencia pachov rôznych ľudí, už takouto metódou staršie stopy nie je možné sledovať.
Sledovanie pachu touto metódou má svoje časové ohraničenie, ktoré závisí najmä od klimatických podmienok a povrchu terénu. Vo všeobecnosti platí, že takýmto spôsobom je možné vypracovať stopu do cca 4 hodín od položenia. Po dlhšom čase sa totiž čiastočky pachu zanechané na zemi rozptýlia a zachytávajú sa podľa podmienok na predmetoch v okolí, občas zmiznú úplne a opäť sa objavia o kúsok ďalej kumulované na prekážke alebo predmete. Pes, ktorý sleduje pach touto metódou je schopný vyhľadávať iba kontinuálne zanechanú pachovú stopu, pri „rozpade“ stopy už nie je schopný pach sledovať a dohľadávať. Preto je na staršie „stopy“ alebo traily vhodnejšia metóda mantrailingu, kedy si pes dokáže takýto „rozbitý“ pach vyhľadať a sledovať ho aj po dlhšom čase, prípadne na tvrdých terénoch, či medzi množstvom iných pachov.
MANTRAILING
Mantrailing je metóda záchranárskeho stopovania, kedy pes hľadá konkrétnu osobu na základe jej individuálneho pachu. Individuálny pach je pre každého človeka jedinečný tak, ako otlačok prsta alebo DNA.
Pes svojím citlivým nosom dokáže rozlíšiť pach konkrétneho človeka medzi množstvom iných pachov. Dobre vycvičený pes je schopný takýto pach sledovať aj niekoľko kilometrov v prírodnom či v mestskom prostredí. Základom výcviku je opäť nájsť správnu motiváciu pre sledovanie pachu človeka a nekonečná trpezlivosť psovoda.
Na rozdiel od psov, ktorí hľadajú na ploche, je stopársky pes po celý čas zapnutý na dlhej šnúre a hľadá len jeden konkrétny pach, ktorý dostal k načuchaniu pred začiatkom vyhľadávania. Všetky ostatné pachy musí ignorovať a označiť môže len tú osobu, ktorú hľadá a to bez ohľadu na to, či išla pešo, na bicykli, na koni, alebo bola niekým nesená.
Pri mantrailingu nemusí pes sledovať iba pachové čiastočky, ktoré spadnú na zem, ale aj tie ktoré sa zachytia na rôznych predmetoch, či povrchoch (na kríkoch, stenách budov atď.). Pes môže využiť všetky svoje schopnosti ako osobu „vyčuchať“, najdôležitejší je výsledok, teda úspešné nájdenie hľadanej osoby.
Základom oboch metód pachových prác je znalosť „teórie pachu“, teda akým spôsobom sa pach šíri v rôznych podmienkach a ako je pes schopný tento pach identifikovať a vyhľadávať. Psovod musí dôkladne poznať reakcie psa na pach a vedieť ich správne interpretovať.
