Medzinárodný meeting záchranárskych psov, ktorý už dlhé roky organizuje Kynologická záchranná jednotka České republiky, je skvelá súťaž/nesúťaž zameraná hlavne na praktické využitie záchranárskych psov a neoceniteľná skúsenosť pre psovodov, ktorí sa zameriavajú na pátracie akcie. Tento rok sme sa po dlhšej dobe rozhodli opäť zostaviť tím BKZB a zúčastniť sa tohto stretnutia záchranárov zo všetkých kútov ČR aj SR.
Začiatok bol veľmi sľubný – do pár hodín sme mali zostavený tím, pár minút od spustenia prihlasovania (sobota o 00:00 hod.) sme poslali prihlášku a o pár dní prišlo potvrdenie, že sa súťaže môžeme zúčastniť. Po zaplatení štartovného, ostávalo už len tešiť sa na 1. – 3.5., kedy to malo celé vypuknúť. Zatiaľ sme sa snažili v rámci možností pripravovať na zlaňovanie, nočné vyhľadávanie, dolaďovali technické zabezpečenie …

Začiatkom apríla prišla ale zlá správa. Jednému z členov tímu do termínu meetingu vstúpila dôležitá pracovná cesta, ktorú žiaľ nešlo presunúť. Stále sme však ešte boli v kľude, náhradníka sme mali v zálohe a prípravy teda pokračovali s malými obmenami ďalej. Do toho sa ešte začala Molly hárať, ale našťastie to vychádzalo tak, že do začiatku by už mala byť týždeň po háraní a organizátor s tým nemal žiaden problém. Týždeň pred súťažou pri tréningu spoločného vyhľadania na ploche, sa však ukázalo, že náhradný psík kvôli zdravotnému problému nakoniec nebude môcť nastúpiť. No a potom sa to začalo Keďže chuť zúčastniť sa akcie bola preveľká, začali sme na poslednú chvíľu zháňať vhodného náhradníka.

Najskôr boli požiadavky vysoké – skúsenejší psovod a pes, ktorí dokážu vyhľadávať v lese aj ruine, sú v dobrej fyzickej kondícii, neboja sa zlaňovania a vedia pracovať v tíme. No a špeciálna požiadavka bola na psovoda mužského pohlavia, aby vhodne doplnil dvojicu našich Katiek (Katka s Riom a Katka s Molly), ideálne z BKZB. Postupne sme ale začali rozširovať okruh aj na iné organizácie. Keď sa ukázalo, že ideálneho náhradníka takto na poslednú chvíľu nezoženieme, začali sme znižovať kritéria a oslovovať všetky blízke aj vzdialenejšie organizácie na Slovensku. Napriek záujmu, sa už nikto nevedel na poslednú chvíľu uvoľniť. Chvíľku sme mali nádej, že pôvodný člen tímu sa stihne do začiatku meetingu dostať z pracovnej cesty domov, vo štvrtok ráno (deň pred začiatkom meetingu) však aj táto iskrička definitívne zhasla.
Stále sme sa ale nechceli vzdať účasti na tejto akcii a tak sme sa pripravili aj na alternatívu, že nastúpi do tímu iba človek bez psa. Dievčatá boli ochotné akceptovať tento hendikep a napriek tomu, že by nemali šancu sa umiestniť, stále bola ochota ísť.
Ako poslednú nádej sme ešte skúsili osloviť našich českých kolegov, či by náhodou niekto, pár hodín pred štartom, nebol natoľko spontánny a nepridal sa do tímu. No a na tretí pokus to vyšlo! Vo štvrtok večer, už pobalení a zmierení s osudom, sme sa dočkali tretieho člena tímu (ďakujeme Soni Šabackej za expresné sprostredkovanie a Monike s Barnym za neuveriteľnú odvahu ísť do toho s úplne neznámymi ľuďmi a na poslednú chvíľu)! Stále ešte boli pochybnosti, či to nie je len fiktívna postava z rozprávky a či ozaj existuje taký blázon, ktorý bez prípravy a pár hodín pred štartom je ochotný nastúpiť na takúto ťažkú súťaž. Pochybnosti sa zmenšili až po telefonáte v piatok doobeda, ale definitívne zmizli až hodinu pred zahájením, kedy sme tohto odvážlivca uvideli na vlastné oči
Dievčatá mali hodinu na zoznámenie sa a súťaž sa mohla začať. Našťastie im zostalo posledné štartovacie číslo a tak sa po zahájení mohli ešte pár hodín spoločne dolaďovať na prvé nočné hľadanie, ktoré ich čakalo až o 1:00 v noci. Trošku stresu ešte spôsobila Molly tesne po doháraní, o ktorú Barny prejavil búrlivý záujem, ale nakoniec uprednostnil prácu a hneď na prvej úlohe dievčatá získali maximálny možný počet bodov!

V sobotu si v letnom počasí siahli na dno svojich fyzických a psychických síl na niekoľko kilometrovom pochode a rôznych stanoviskách, kde riešili okrem vyhľadávania osôb aj prvú pomoc psovi a ľuďom, a po krátkom oddychu ešte absolvovali zábavné úlohy z poslušnosti na cvičáku.
Sobota večer bola vyhradená na „socializáciu“ psovodov, ale po náročnom dni sa všetci tešili najviac na zaslúžený oddych.
Nedeľa pokračovala vo vysokom nasadení – na psovodov čakalo zlanenie zo skaly s plnou „poľnou“ aj so psom a hneď potom vyhľadanie osoby. Potom nasledovala disciplína „bež o život a vypľuj svoju dušu“, kedy bolo úlohou tímu v časovom strese vyhľadať jednu osobu v kopcovitom teréne a dobehnúť naspäť na východzí bod. Naše dievčatá medzitým ešte stihli neplánované ošetrenie zraneného člena tímu a napriek udretému kolenu dobehli len pár sekúnd po limite.
A ak si náhodou niekto myslel, že tým to skončilo, tak ani náhodou. Nasledoval presun do ruiny, kde čakali na tím ďalšie dve úlohy. No a potom zase rýchly presun na cvičák, kde sa čakalo s vyhodnotením na náš posledný tím.

Vyhlasovanie výsledkov už bolo potom tou pomyselnou čerešničkou. Nášmu tímu, ktorý vznikol deň pre súťažou a po prvý krát sa videl hodinu pred začiatkom, sa podarilo získať neuveriteľné 5. miesto z desiatich tímov!!! Neskutočné ako sa dievčatá popasovali so všetkými prekážkami a stresom, a napriek všetkému dokázali zabojovať a ešte sa aj dobre umiestniť. Pre naše Katky to bola navyše úplne prvá súťažná premiéra vôbec. Rozhodne sa nie je za čo hanbiť, ktovie ako by to dopadlo za optimálnych podmienok

Dievčatám gratulujeme, všetky tri sú naše hrdinky A ešte raz ďakujeme Monike za ochotu, spontánnosť, nasadenie a dobrú náladu napriek všetkému Snáď sme sa nevideli naposledy.

No a samozrejme veľký obdiv patrí aj organizátorom, že majú odvahu každý rok sa znova a znova pustiť do organizovania takto náročnej akcie. Ide vám to skvele!

Oliver je MAJSTER!

Zatiaľ „len“ Majster Slovenska, ale to je ešte len začiatok